Často kladené otázky
1.Je dokázané, že najlepšiu schopnosť učiť sa nové veci, máme v ranom veku. Ak tento vzácny čas prepasieme, pravdepodobne už nikdy nedokážeme naplno rozvinúť potenciál dieťaťa. Za túto príležitosť vďačíme neuroplasticite mozgu, ktorá je v ranom veku najvyššia. Neuroplasticita umožňuje mozgu vytvárať si nové nervové siete a spojenia ako základ učenia sa novej funkcie – schopnosti a zároveň nechať vyhasnúť tie, ktoré sú preň už neefektívne. V praxi to znamená, že práve v ranom veku máme najväčšiu šancu odbúrať prvky správania sa, ktoré sú pre dieťa neefektívne (napr. krik a zlosť) a vytvoriť nové prvky, ktoré budú preň v živote efektívnejšie vzhľadom k danej spoločenskej norme (napr. rozvinúť jazyk a reč, ak dieťa ešte nerozpráva).
2. Dieťa z vývinových problémov spontánne nevyrastá, ale práve naopak. Na pôvodné problémy v oblasti vývinu reči a jazyka sa postupne nabaľujú ďalšie. Hovoríme o tzv. efekte snehovej gule, kedy sa ako následok narušenej komunikačnej schopnosti objavujú:
- poruchy učenia (dyslexia, dysgrafia, dysortografia)
- poruchy správania, keď dieťa produkuje rôzne formy nežiadúceho správania sa (neprimeraný krik, vresk, vzdor, hádzanie sa o zem, sebapoškodzujúce správanie a pod.) alebo naopak vyhýbanie sa sociálnemu kontaktu a komunikácii, preferovanie hry osamote a izoláciu
- emocionálne problémy ako sú úzkosť, pocity menejcennosti, uzatváranie sa do seba alebo naopak pocity intenzívneho hnevu, zlosti
- kognitívne deficity (napr. v oblasti sluchorečovej pamäti, kedy má dieťa problém zapamätať si a porozumieť inštrukciám zo strany komunikačného partnera, nedokáže sa naučiť krátku básničku alebo pesničku, a pod.)
3. Spolu s narušenou komunikačnou schopnosťou sa u detí často vyskytujú aj deficity v iných vývinových oblastiach, s ktorými je vývin reči a jazyka úzko prepojený a je potrebné venovať im zvýšenú pozornosť:
- v oblasti vývinu hrubej a jemnej motoriky (problémy v oblasti koordinácie pohybov, obratnosti, správneho držania tela a pod.)
- v oblasti príjmu potravy (preferencie určitého typu jedál, určitej textúry, obmedzený jedálniček a pod.)
- v oblasti pozornosti (hyper-alebo hypoaktivita)
- a iné (čeľustnoortopedické odchýlky, dýchanie ústami, poruchy spánku a pod.) Zdroj: bližšie info v ambulancii
Ak bolo vaše dieťa po narodení označené ako rizikové z hľadiska budúceho vývinu, obráťte sa na nás čo najskôr. Patria sem: deti s genetickými poruchami, deti s vývinovými odchýlkami, deti s detskou mozgovou obrnou, deti s vrodenými anomáliami, deti s podozrením na pervazívne vývinové poruchy (autistické spektrum), deti predčasne narodené a deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou. Poradíme vám, ako s vašimi deťmi pracovať v rámci ranej intervencie v domácom prostredí tak, aby ste naplno rozvíjali ich schopnosti.
Ak vaše dieťa:
- netvorí dvojslovné vety
- ma slabú slovnú zásobu (menej ako 50 slov)
- reč dieťaťa je ťažko zrozumiteľná pre okolie (dieťa tvorí menej ako 10 zrozumiteľných slov)
- má slabé porozumenie reči
- preferuje hru osamote, hra je stereotypná, nadväzuje s vami kontakt len vtedy, keď o niečo žiada
- má výrazne výberový jedálniček
- prijíma len kašovitú stravu, neodhrýza a nežuje tuhú stravu
- rozpráva neplynule po dobu niekoľkých týždňov (napr. opakuje slová, slabiky, ….)
Ak vaše dieťa:
- netvorí jednoduché vety
- má slabú slovnú zásobu v porovnaní s rovesníkmi
- vo vetách často používa nesprávnu gramatiku (napr. nesprávne skloňovanie, nepoužíva predložky, zvratné zámená a pod. )
- reč dieťaťa je ťažko zrozumiteľná pre okolie
- má nesprávnu výslovnosť hlások (napr. „hrdelné R“, medzizubné sykavky a pod.)
- nevyslovuje správne hlásky m,n,p,h,t,k
- dýcha ústami
- má výrazné problémy v oblasti hrubej a jemnej motoriky
- rozpráva neplynule po dobu niekoľkých týždňov (napr. opakuje slová, slabiky, ….)
Ak vaše dieťa:
- má slabú slovnú zásobu v porovnaní s rovesníkmi
- netvorí súvetia
- vo vetách často používa nesprávnu gramatiku (napr. nesprávne skloňovanie, nepoužíva predložky, zvratné zámená a pod. )
- reč dieťaťa je ťažko zrozumiteľná pre okolie
- má nesprávnu výslovnosť hlások (napr. „hrdelné R“, medzizubné sykavky a pod.)
- nevyslovuje správne hlásky f,v,g,b,j,d
- dýcha ústami
- má výrazné problémy v oblasti hrubej a jemnej motoriky
- rozpráva neplynule po dobu niekoľkých týždňov (napr. opakuje slová, slabiky, ….)
Vo veku 4 rokov môžu v spontánnej reči dieťaťa ešte absentovať artikulačne najťažšie tvorené hlásky a to hlásky L-R. Zrozumiteľnosť reči dieťaťa by však pre jeho komunikačné okolie mala byť 100%. Ak dieťa hlásky L-R nahrádza vo svojej reči za hlásky J (krava-kjava),V (krava-kvava), U (napr.krava – kuava) môže ísť ešte o vývinový jav. Aj v tomto prípade však odporúčame obrátiť sa na klinického logopéda, ktorý posúdi, či je možné ešte so zahájením terapie u dieťaťa počkať, alebo by bolo vhodné začať čo najskôr. Ak však dieťa tieto hlásky tvorí nesprávnym spôsobom (napr. „hrdelné R“), je potrebné terapiu u dieťaťa zahájiť čo najskôr.
Vo veku 5 a viac rokov sú jazykové a rečové schopnosti dieťaťa už plne rozvinuté. Dieťa vyjadruje svoje myšlienky komplexne, dokáže bez problémov prerozprávať počutý príbeh či prežitý zážitok, vo vetách používa správnu gramatiku, má rozsiahlu slovnú zásobu, ľahko sa učí nové pojmy, tvorí a používa správne všetky hlásky SJ, bez problémov rozumie a zapamätá si aj dlhšie inštrukcie. Ak to u vášho dieťaťa tak nie je, obráťte sa na ambulanciu klinickej logopédie čo najskôr.
Frekvencia terapeutických stretnutí je individuálna a závisí od potrieb konkrétneho dieťaťa. Na začiatku terapie býva frekvencia terapeutických stretnutí najvyššia a to 1x/týždeň alebo 1x/2 týždne. Postupne môžeme frekvenciu jednotlivých terapeutických stretnutí predĺžiť, napr. 1x/ 3 týždne. Všetko však závisí od konkrétneho dieťaťa.
U detí, ktoré potrebujú intenzívnu terapiu, napr. pri podozrení na poruchu autistického spektra, pri závažných problémoch s plynulosťou reči a pod., odporúčame rodičom termíny aj častejšie. Intenzívna terapia slúži na „naštartovanie dieťaťa,“ čo je preň a jeho rodičov v danej situácii kľúčové.
Proces diagnostiky aj terapie dieťaťa prebieha formou hry, nakoľko hra je dieťaťu v tomto veku najprirodzenejšia. Následne je diagnostika doplnená o ďalšie informácie pomocou dotazníkových metód a rozhovoru s rodičom. V prvom kroku terapie rodičov učíme, ako používať efektívne komunikačné stratégie pri komunikácii s ich dieťaťom a ako ho formou hry primerane rozvíjať vzhľadom k jeho potrebám. Až keď si rodič tieto stratégie osvojí, začíname pracovať na ďalších cieľoch terapie. Spolupráca dieťaťa – rodiča – klinického logopéda, príp. iného odborníka, sa tak stáva nevyhnutnou súčasťou úspešnej ranej intervencie.
U detí starších ako 36mesiacov prechádzame od hry k práci pri stolíku. Tento proces prechodu od hry k práci pri stolíku prebieha postupne a závisí od aktuálnych schopností dieťaťa. V praxi to znamená, že čas strávený prácou pri stolíku postupne predlžujeme a zároveň skracujeme čas terapie pomocou riadenej hry. Prácu pri stolíku vždy dopĺňame rôznymi motivačnými materiálmi a didaktickými pomôckami tak, aby terapia bola pre dieťa nielen cvičením, ale aj zábavou.
